Imunita

Na jej poruchy zvádzame našu únavu, vyčerpanie aj prepracovanie alebo ju vďaka tomu všetkému máme naozaj narušenú. Určite ste si už mnohí položili otázku „Ako je možné, že niekto ochorie pri prvej zmene počasia a iný človek nemá ťažkosti ani keď je obklopený samými chorými ľuďmi napr. u lekára alebo v triede chorých detí?“ Odpoveď nájdete ďalej v texte.

Čo je imunita?

Ide o veľmi prepracovaný a komplikovaný systém obranných mechanizmov, ktorými sa organizmus bráni pred infekciou, teda vonkajším napadnutím, ale vďaka ktorému súčasne likviduje už nefunkčné alebo akokoľvek narušené tkanivo vo vnútri vlastného tela. Našu pozornosť zameriame najmä na tú časť, ktorá pracuje s vonkajším napadnutím.

Imunitné reakcie sú dané jednak vývojom človeka ako druhu, a taktiež aj životom každého jedinca. V prírode platí, že to, čo sa nepoužíva, zakrpatie. Aj z toho dôvodu máme u detí dnes tak veľa imunitných porúch: často totiž žijú v príliš sterilnom prostredí.

Ako pracuje?

Čo sa teda deje, keď sa stretneme s nepriateľskou baktériou, vírusom, či iným útočníkom? Najprv nastúpi tzv. nešpecifická imunitná reakcia. Je to prvá línia obrany, ktorá má za úlohu zlikvidovať čokoľvek, čo je cudzorodé a nepatrí do tela. Táto obrana prebieha za veľmi silných sprievodných reakcií celého organizmu a má veľmi búrlivé prejavy. Býva spojená s horúčkou, silnými pocitmi únavy, nechutenstvom, človeku je poriadne zle, všetko v tele je zalarmované, v pohotovosti, a všetko pracuje na zachovaní života a zdravia. 

Teraz si predstavte, že si vezmete liek, ktorý zastrie všetky príznaky boja a vytvorí tak klamlivý pocit, že všetko je v poriadku. Celé telo bojuje a my ideme do práce, večer hoci aj von s priateľmi, mnohí si dokonca aj zašportujú a nedoprajú mu ani štipku kľudu na boj, ktorý v ňom prebieha. Touto cestou si imunitu zaručene skôr či neskôr oslabíme. Iné by bolo, keby sme si zobrali niečo, čo podporí prvú líniu obrany v jej úsilí ochrániť nás. Bude bojovať intenzívnejšie a nepriateľa zlikviduje za kratší čas. 

Akonáhle prejde najbúrlivejšia reakcia, telo začne svoju obranu zefektívňovať. Postupne sa začne zmenšovať úsilie a investovať menej energie pri lepšom výsledku. Tu už nastupuje pamäť tela, teda schopnosť rýchlo rozpoznať, s kým bojuje. Hovorí sa jej špecifická imunita. Tá stojí a spočíva na protilátkach majúcich za úlohu označiť miesta na votrelcoch, ktorých organizmus už pozná. On ich potom rýchlo a účinne zlikviduje pomocou svojich zabijáckych buniek, na to špecializovaných lymfocytov. A práve to je veľmi dôležité. Niektoré choroby zanechávajú dlhodobú imunitu počas celého života – napríklad detské choroby. Skrátka, dostaneme ich len raz.

Naproti tomu takú chrípku si telo pamätá iba veľmi krátku dobu – dni, maximálne týždne. Takže je nezmysel zúfalo sa vyhýbať všetkým možnostiam stretnutia sa s infekciami. Potrebujeme ich. Potrebujeme naučiť naše imunitné ústrojenstvo, kto je kto. Preto aj deti v škôlkach trpia toľkými infekciami, aby sa ich organizmus „naučil“ tie najčastejšie bacily.

A teraz si predstavte, že by dieťa takýto kontakt vôbec nemalo. Že by hneď dostalo antibiotiká, aby bolo zdravé alebo by ho predčasne odviedli od ostatných detí. Jeho imunitné ústrojenstvo by bolo značne ochudobnené a navyše by neskôr nedokázalo pružne reagovať. Takže riešením je podporiť dieťa natoľko, aby sa choroba, s ktorou sa stretáva, prejavila len krátko a mierne. 

Vďaka tomu sa zoznámi, s čím potrebuje, zareaguje na to a nebude musieť byť dlho doma.

Už tu padla zmienka o antibiotikách. Bolo by chybou vidieť v nich nejaké zlo. Sú to lieky, ktoré zachránili tisícky životov a medicína s nimi dokáže liečiť nesmierne vážne choroby. Nesprávne je, že sa užívajú príliš často. Antibiotiká buď zásadne oslabia alebo zabijú baktérie, a preto nemá zmysel podávať ich pri vírusových infekciách, ako je napríklad chrípka či iné virózy. Baktérie sa totiž nesmierne rýchlo rozmnožujú a stačí jediná, ktorá náporu antibiotík odolá, a za chvíľu je z nej celý kmeň, na ktorý už daný liek nepôsobí, sú tzv. rezistentné.

Čo ju podporuje?

Podľa čínskej medicíny je obranná energia súčasťou celého „balíka“ energie, ktorý má človek k dispozícii. Organizmus sa rozhoduje podľa svojich aktuálnych potrieb, kam ktorú časť pošle a ako bude s ňou hospodáriť. Inými slovami – ak máme dosť celkovej sily, sme zdatní a vo fyzickej a duševnej kondícii, mali by sme odolať čomukoľvek. Z toho vyplýva, že ak chceme podporovať svoju imunitu, musíme najprv pracovať na svojej fyzickej a psychickej kondícii. Sem patrí najmä rovnováha medzi prácou a odpočinkom, ďalej pohybové aktivity (najmä v prírode), primerané vystavovanie sa klimatickým vplyvom, dostatok spánku, pestovanie radosti a spokojnosti v živote, pestrá strava.

Aj radosť sa totiž musí pestovať. Prichádza sama, ale nie dostatočne často. Takže, ak človek chce mať radosť, je potrebné, aby sa na ňu sústredil a cielene ju vyhľadával. Čím obtiažnejšia je životná situácia, tým intenzívnejšie ju treba vyhľadávať a držať sa každého kúska radosti. Vedecké práce jednoznačne dokázali negatívny vplyv predovšetkým chronického stresu na imunitné reakcie.

Čo ju oslabuje?

Okrem uvedeného preťaženia (či už fyzického alebo psychického) je to najmä všetko, čo presahuje určitú hranicu, inú pre každého človeka. Niekto znesie veľa, niekto málo. A každý by to mal o sebe vedieť. Ak si želáme posunúť túto hranicu, dá sa to, ale cestou postupného otužovania a práce na sebe.

Oslabíme sa aj vystavením sa cudzorodým látkam alebo veľkou dávkou bakteriálnej, vírusovej či mykotickej nákazy. Ak je nepriateľ priveľmi silný, tak ho jednoducho nepremôžeme. Ďalším nezanedbateľným faktorom je aj tréning imunitného ústrojenstva. Ten spočíva v otužovaní, ktoré môže byť úplne prirodzené. Stačí, keď budeme denne chodiť von, bez ohľadu na počasie. Kto chce, môže pridať saunu, sprchovanie sa v studenej vode, chôdzu naboso v rannej rose, rýchlu chôdzu alebo pomalý beh a rôzne formy mentálnej hygieny – starostlivosť o dušu. Nezabúdajme, že telu nezáleží na tom, či investuje energiu do fyzickej alebo psychickej záťaže. A nezabúdajme, že v prírode je prirodzené stretávať sa s bacilmi, všetci potrebujeme tieto stretnutia. Krátko povedané – záťaž ako záťaž, silu máme iba jednu.